Basnicky.sk

Stratili sme čas tým, že si mi klamal do očí,
Tvoj pohľad spôsobil, že moja slza sa v smútku močí.
Močí a teraz sa už napúšťa nenávisťou k Tebe,
Myslím, že nahodí spiatočku a vráti sa sama k sebe.

Nosil si mi darčeky, každý deň mi bol sviatkom,
Zabudol si na ten najdôležitejší, zverím sa radšej týmto riadkom.
Prosím, prestaň ma trápiť, chcem sa už konečne vyspať celú noc,
Nech už príde spánok, ktorý má v sebe potrebnú silnú moc.

Pozriem sa ráno do zrkadla a ak uvidím tvár bledú,
Poviem si ďalšia prebdená noc, do nového dňa neprinesie ani farbu svetlú.
Ani pocit, že pre niečo a niekoho tu žijem,
Ani tlkot srdca, ktoré vykrikuje :“ len pre Teba bijem!“

Púšťam tvoju dlaň , ktorá moju pevne zviera,
Opúšťam Teba, hoci moje srdce, duša, celé ja umiera.
No tvoj klam sa násobil, dennodenne rástol,
Stále si to nechceš priznať, tak vylož konečne karty na stôl!

Jediné na čo sa zmôžeš je, že Ta všetko mrzí,
No to neutlmí môj plač a nezastaví moje slzy.
Nič si nepovedal, nezastavil, všetko šlo ďalej,
Ľúbila som Ta a Ty si čakal že Ti dám ešte nádej.

Utrápila som sa až príliš,
Hľadáš cestu ku mne ale veľmi sa mýliš!
Mýliš sa, že ja Ti srdce opäť otvorím,
Už nechcem byť naivná, pred nosom Ti dvere zatvorím.

Áno, som citlivá, ale to že ma všetci ľutujú mi nepomôže,
Ja nespím, nejem, nedýcham...asi vyskočím z kože.
Neznamenám nič, ani o boj o mňa si nestál,
Ked som zacítila klamstvo, chcela som aby si prestal.

Aby si prestal klamať a pozerať mi pri tom do očí,
Nenávisť do mňa bez opýtania vkročí.